Spoveď vraha

(dramatický monológ)

Som rád, že ste si na mňa našli čas, pán farár…

Nespávam, nejem, akoby som už ani nežil.

Stalo sa niečo, čo mi obrátilo život na ruby.

Nič nie je tak, ako bolo predtým…

Dobre, pôjdem k veci.

Zhrešil som, pán farár.

Zhrešil!

Porušil som jedno z vašich prikázaní…

Ale len jedno!

„Nezabiješ“, aby som bol konkrétny.

Viete, pán farár, vy vždy pri kázni opakujete to slovíčko: „nezabiješ“…

A ja som sa ho celý život držal. Prísahám!

Len minulý týždeň som ho na chvíľu porušil.

Viete, prišiel som domov a našiel tam svoju ženu. Nahú a s inou ženou.

Povedala mi, po 18-tich rokoch manželstva, pán farár, že je na ženy!

Toľká nehoráznosť, všakže? Súhlasíte so mnou, že?

Vykypel vo mne hnev. Najskôr mi napadlo, že zabijem svoju ženu…

Ale spomenul som si na vaše prikázanie „nezabiješ“, a povedal som si, že by to bol hriech.

Tak som zabil tú jej milenku. Uškrtil som ju káblom od počítača.

Viete, pán farár, vy vždy vravíte „miluj blížneho svojho“, preto som ušetril svoju blížnu.

Na vás nikdy nedám dopustiť. Vy čo slovo – to perla.

Som rád, že ste ma vypočuli, pán farár. Pomohli ste mi.